Sahity ani vimorso – ek nodor

By

kaim thoddea mohineam adim vattsapar ayil’lea eka hasy sondexacho ul’lek korchea sovem hem lekon aromb kortam. Vattsapar ek sondex ailo. Pausachea obhavak inglix middiyom’ iskolam karonn. Kiteak inglix middiyom’ iskolamni ‘rain rain go away’ mhonn xikoitat. Punn kon’noddo middiyom’ iskolamni ‘`baro baro mollerai’ mhonn xikoitat. Oxem asl’lo to sondex.

Hasy sondexacho ud’dex kitemyi asum. Punn pausa vixim ghoddl’lea hea don ball gitanche vixlexonn kelear, hor ek sahity prokarant vimorxachi gorz kitem tem kollta. ‘rain rain go away’ inglix git ani hachem ugom’ inglenddant asa. Thoinchea lokak paus mhollear kosoligi ubgonn. Kiteak inglenddant kedalla paus, kedalla vot mhonn sangunk zaina. Thoinchem vatauronn ojib ritichem. Dekun zonin ‘rain rain go away’ mhonn gamvcheant chuk disana, kiteak pausant khellonk taka zaina. Paus yeta tor taka khell na.

Punn amcho kon’noddacho ramu `baro baro mollerai’ mhonn gaita, kiteakgi mhollear vorsachea tin-char mohine matr yemvcho paus taka lagxilo. Ani oxem taka pausant khellunkyi kollit asa. Pausache mholl’llech khell tache lagim asat. Toxem astam paus yeun’nch asundi mholl’llem bhogap tachem.

Hor eka sahity ani sahity prokarant ek somskriti asta. Ami ek kola vimorxeak opsitana, tea kole pattli, sahitea pattli somskriti, achar-vichar, text with context visrun vimorso korunk zaina. Akerik vimorso mhollear kitem? vimorso ya inglix bhaxent criticism   mhollear eka kolechem, sahiteachem ott’ttare ovolokon korchem. Toxem mhollear, khoinchea ayamamni ti kola bollixtt ani khoinchea vicharamni ti oskot mhonn voromvchem vigean. Hamvem vigean mhollem. Toxem mhonn vimorso vigean’nch zaizoi mhonn na. Vimorso kolayi vhoi. Punn hor eka vimorxak ek adar sutr kaim toryi astana matr vimorso patyemvchea tosolo zata; na tor vyoktigot zaun urcho sombhou asa.

Sahity vimorso mhollear vachpean eka sahity kritie sovem korcho ek somvadyi vhoi. Ho somvad sady zaizoi tor vachpeak tea kritiechem patt’tholl (context) kaim thoddem arth zaizoi. Dakleak sollavea xotomanant xekspiyoran boroyil’le nattok az ami arth korije tor, tea nattok rochnnecho sondorbh, porisor matsem somzon ghezoi zal’li gorz asa. Eka sadea vachpeak hem koxtt zait. Dekun’nch ek hell’llo vimorxok vachpeak hea dixim kumok korunk sokta.

Hor ek vyokti thoim ek vimorxatmok dixtt khonddit asa. Toxem mhonn vimorso mhollear khoddi kaddchem nhoim, zaunko hor eka vimorxant khoddi zorur astat. Koxem hor eka kolakara thoim, sahiti thoim vimarxatmok dixtt asta, eka sohridoyi thoim, vachpea thoimyi vimorxatmok dixtt asta, asaje poddta. `mateak otl’lem pamyak demvta’ mhonn eklo konnayi vixim uloita tor, thoim tachi vimorxatmok dixtt asa. `ho tanteantch sad ghalta’ mhonn eklo onyeklea vixim sangta tor, thoimsoryi ek vimorxatmok nodor asa. Konn khoinchea kaleticho, khoinchea somybhacho mhonn vixlexonn korn’nch uloupak demvchi rit hor ekleak oplestokim yeta. `ti layo futtl’le bori putt’ta’ mholl’lle thoim ek vimarxatmok dixtt polleuyet. Haka purok zaun hor ek bhas, ani bhaxecho proyog amkam amchea vimorxa nodrek adar zata. Malghoddeamni tedalla tedalla mhonnchem hamvem aikalam: amchea kallar ami gadeank udak vauvn sagolli kelea. Mhollear tea kallar koxtt chodd asl’le. Atanchea pillgek koxtt kollit nant, sorv solis zalam mholl’llem vimorxatmok chintap ami thoimsor polleuyet.

Toxem mhonn hor ek vimorxa nodor sahitik zata mhonn nhoim. Punn hor ek sahitik vimorxak, monxachi vimorxa kalet adar zata mholl’llem matr sot.

`kole khatir kola’ (Art for Art’s Sake)

sahity ya khoincheayi prokarachea kole thaun kaim samajik boreponn ya somaje thoim zovabdari asagi? eknisavea xekddea lagait hea logti kaim thoddo vad vivad vimorxa xetant zaun’nch asa. `kole khatir (Art for Art’s Sake) mholl’llem veakhean poilem french kola somskritent udel’lem tem uprant inglixant ani itor bhaxemnimyi lokamogall zalem. Benzomin konsttantt, eddgor olon po hanchea sahitik dixttint kola, ya sahiteak her kosoloyi ud’dex na, kolach tacho ud’dex mholl’llo vad dixttik poddta. Ek kola keul ek obhivyokti zaunastam, tea kolek noitikotecho lep diun samajik zovabdari dizoi mhonn na mholl’llo tancho vad.

Punn ho vad kromenn marksistt chintpeam thaun ani itor totvxastrim thaun virodak ollog zal’lo dison yeta. Totvxastri nichen sangche prokar, ek kolakar aplea kolent ‘oplemponn’ vyokt korta(Being). Toxem ostam ek kola kolakara thaun meklli nhoim mholl’llo vad tacho.

Marksistt chintpeamnimyi kole khatir kola mholl’llo vad opun gheunko na. Tanche prokar, khoinchea sahiteant kaim thoddem samajik, toxench kameleank, donnsoteleank adar zamvche tosolem kitemyi nangi, tosolem sahity pokoll. Titlem matr nhoim kole khatir kola mholl’llea totvacher ghoddl’lem sahity kromenn girestam ani dublleam modem choddit ontor rochta matr nhoim tankam poisa pois korta.

Charitrik dixttin pollelear, kola ya sahitean thoim hanga samajik bodlaunn haddcheant khell’llo patr zorur dison yeta. Roxeachea kranti sondorbim, meaksim’ gorki tosoleanchem sahity nizaki nirgotik lokak choddit spurtechem zaunasl’lem. Pi.Bi. Xel’licheo kovita french krantek spurti zaleo mholl’llo vadyi asa. Inddosttriyol revelyuxonachea sondorbim inglenddant dubllea lokamni bhogl’li iza charls ddikonsachea kadomborimni ami vachyet. Amcheach kon’noddo dolit bonddai sahiteantyi somajechea onite vixim, oteachara vixim nixttur tthika disun yeta. Punn hem somajik sudrapa khatir likl’lem sahitygi, ya keul kolakarachi obhivyokti matrgi tem sangchem koxtt. Amcheach konknni somajechea achoronnanchi, thoddea thoddea unneponnachi vimorxatmok nodor amchea malghoddea lekokanchea sahiteant asl’li. Kristamvacher zal’lea zuluma vixim Vi.Je.Pi.Chea charitrik kadomborimni vachunk mellta. Toxem mhonn hea dvarim samajik bodlaunn zaleagi mhonn nokki korunk zaina.

Bohuxo hor eka samajik somoseank zovab dimvcho eka kolecho, sahiteacho ud’dex khonddit nhoim. Punn sahitean ya kolen zapi dinam tori, sovalam khonddit uttoizoi. Sohridoyink chintpak laizoi. Tedalla matr sahity ya khoincheayi kolecho ud’dex sarthok zata. Ani osolea sovalanchi ollok korn dimvchi zovabdari vimorxachi zaunasa.

Vimorxa formolisom’

Vimorxeacho onyek prokar formolisom’. Toxem mhollear kolechea vostuk nhoim bogar tachea rupak choddit guman diun korcho vimorso. Sahity tor, thoimsor vaparl’li bhas, sobd, veakoronn, utramvoll iteadik guman diun ho vimorso cholta. Paulo pikaso tosolea kolakaramni kyubisom’ kola lokamogall kortana, ya roxeant oisonsttoin tosolea cholonchitr diroktoramni nirmil’lim monttaz adarit filmam udeun yetana formolisom’ choddit procholit zalem.

Keul eka kolechea rupachea adaracher eka kolechem vixlexonn korchem sarkengi? keul rupachea adarar ek kola sompurnn zatagi? kolechi vost (subject) nastana ek kolakriti udeunko sady asagi? him sorv sovalam vajbi. Toxem mhonn hangasor kolechi vost nogonny mhonn nhoi; punn ti vost obhivyokt zal’lem rup ani tea rupan sohridoyincher ubzamvcho porinnam’ promuk zata. Toxem zal’lean hanga patr konn mholl’llem promuk nhoim, punn te patr kosolem sahitik rup gheun ugtaddak yetat mholl’llem promuk zata. Oxem tea adaracher vimorso cholta.

Noveotor vimorxa somsar

noveot’tor sahity vimorxa sondorbim famad french noveot’tor chintpi rolondd barts hachem `ddet af di athor’ vad gorjecho. Tannem sangchea prokar, kedalla ek kola ya ek sahity srixtti zalam, tea uprant tem vachpeachea ani vimorxakanchea tabek veta, ani tannim dil’lea vivid vixlexonnak ollog zata. Toxem mhollear ek kola rochit zalea uprant vachpeamni ani vimorxakamni tea kolecher tanchea khaxeleponnan tork tirp divyet. Rolondd barts hannem osolem vimarxa chintap haddlem tori kiteak? tedoll mhonnasor vimorso literary criticism mhonn famad zal’lo. Mhollear eka sahiti/kolakaran kolakriti rochit kel’lo ud’dex ani tem porisor (context) gorjechem mholl’llea orthar vimorso choltalo.

Barts hannem sangchea prokar, kolakaracho ud’dex ya porisor sompurnn ritin somzun tea tekid vimorso korchem osady. Ek kola ya kriti rochit zalear ti omor. Atam matr nhoim xemboro vorsam uprantyi ti kriti konnem tori vachun/polleun orth korunk sady zaije. Tea vokta kolakar ya sahiti thoimsor promuk zaina, bogar ti kola ya tem sahity promuk zata, oxem asl’lo bartsacho vad. Kiteak, kolakaralagim sovalank zapi sodun vochunk zaina; ani kolakarachem porisor, pattpodd’do sompla. Atanchea porisorak tem sahity koxem lagu zata tem matr gorjechem zata.

Dakleak ghemvchem tor xivoramo karontochi `mukojjiyo konosugollu’ kadombori. Hangachi mukojji xemboram vorsam adli. Punn tinnem aplea natvalagim patllamvche tichea sondorbhache attevitte ajiki prostut. Tea dekun, az ti kadombori vachtana, kadomboricho lekhok promuk zaina, punn mukojji ani tiche attevitte ajiki prostut. Kiteak tosole attevitte ajiki asat. Rup matr vegllench zalam. Konknnechea sondorbim ami amchea ovvol sahitea viximyi hench sangyet. Chafracho `sunnem mazar hasta’, `bhangar monis’ iteadi nattok doxokam adim likl’le tori, tantlo vixoi azuni prostut. Kiteak mhollear, az sohridoyi te nattok dektana aplea sondorbachea pattpodd’dean te polleta.

Vachpea kendrit vimorso

`ddet af di athor’ vadak purok zaun osolea vimorxakamni (Roland Barthes, Norman Holland, C. S. Lewis) onyek ritichem vimorxa sahity lokamogall kelem. Tem zaunasa Reader Response Theory ya vachpea-kendrit vimorso. Toxem mhollear hanga sahity ani sahitik sanddun vachpeachea porisora thaun, patt podd’dea thaun, aplea jinnye onbogachea nodren vachpean dimvchi protikria. Ek kriti vachlea uprant, ya ek kola apnnem deklea uprant sohridoyi ti kriti apleach nodren polleta ani aplea jinnyek, aplea onbogank sori korunk polleta.

Hanga ek soval zorur utt’ta. Eka vachpean ya sohridoyin aplea onboga nodren dil’lo vimorso kitlo vostunixtt? hea vadak virod korchea thoddea chintpeamni mhonnche prokar osolo vachpea kendrit vimorso anarchic subjectivism ya vyoktinixtt orazokota zata. Haka zovab zaun vachpea kendrit vimarxakamni mhonnchem, ho vimorso vostunixttyi vhoi, vyoktinixttyi vhoi.

Toxem polleunko gelear khoincho vimorsoyi sompurnn vostunixtt urta mhonn sangchem koxtt.  Hor eka vimorxant, zoxem sahiteant, vachpeachem dhoronn kaim thoddem khonddit mellun asta tem negarunk zaina.

`ddet af di athor’ vadache sokaratmok ani nokaratmok vixoi kitemyi asum. Punn ek kolakar ya sahiti, ek kriti ya ek sahity rochtana, il’lo il’loch melea xivai ek pramannik kriti udeunko sadygi mholl’llem soval hanga gorjechem. Zoxem ek potrkort, aplem dhoronn kitemyi asum, zal’le ghoddit vostunixtt ritim polleun tea ghodditak nit dimvchem preton kortana matr ek pramannik potrkort zatagi, toxench sahitin ek sahity liktana, aplea patranchea bhitor ghuson tanchebori chintunk, tanchebori ulounko suru korije poddta. Hem kedalla zaina, sahity opurnn zata.

Ek daklo ditam. Alonoholl’lli krixnno hachi ek opurv kadombori `porosongodo genddetim’m’ hangasor gendditim’mo naddkar, ovideavont. Punn taka mell’lli bail adhunik – pouddor ghalchi, baddi (bresiyor) ghalchi. Atam, alonoholl’llin he patr liktana, genddetim’mo zaunko asa, moronki (genddetim’mochi bail) zaunko asa. Ani alonoholl’llin hem bouch nazuk ritin kelam.

Konknnent ettyelachea `vell ghoddi’ kadomborintle patr – luje ani duje. Hangasor ettyel lujebori uchambolliyi zata, dujebori razamvik ani proxantyi zata. `omaso embudu omasono hesoru’ mhonn deunuru mohadevo apli `omas’ kanni aromb korta. Omaso mholl’llea nimn vorgachea cherkeachea patra bhitor mohadevo porokai provexo korta.

Sahiteak vimorso kitlea gorjecho?

vimorxant sobar pauttim vyoktinixttota yeta vhoi. Punn choddtavo razokiyyi ghusta. Kon’noddant novodoya sahity udeun ayil’lea sondorbim likche choddtavo kovi bhamnnanche zaunasl’le. Kuvempu eklo matr xudro kulliecho. Dekun porokx ritim kuvempuk he bhamunn kovi ani vimorxok hinnsitale. Tankam zovab diunko mholl’lleabori kuvempun somskrit kauy xoiler `xri ramainno dorxonom’ boroilem. Tachea eka kovitent kuvempu aplea vimorxokank ani virodeank vicharta: `naneruvet’toroke ninerobol’leya?’ kuvempun tachea kallachea vimorxa razokiyak hea porim zap dil’li.

Sobar pauttim amkam kollit asungi, kollit nastanangi, amchea sorv vimorxamni razoki-i misllon asta. Khoinchea porisorantyi ami razokiya thaun mukti zoddchem bovo koxttanchem. Toxem mhonn sahity ya itor kola vimorxant zor razoki-i misllat, tea vimorxachi dixach chukta ani boreponnacheaki chodd desvatt zata tem ami somzazoi. Nixttur vimorso khonddit zaizoi. Punn vimorxakan razokiya thaun ya razoki-i logti dhoronnam thaun ek vrit’tipor ontor (professional distance) dourchem gorjechem.

Aichea sondorbim vimorxachi gorz kitem? aichea adunik kallar, vimorxachi gorz hor kallacheaki choddit asa tem ami opun ghezoi. Aicho kall zaunasa samajik ontorzallicho, vattsap ani fes bukacho kall. Az fott gozali sot mholl’llea ritim hor eka madyomant fais zaun’nch asat. Fott dha pauttim uchartana tem sot zata mholl’llem dhoronn az disun yeta. Oycho kall post truth kall mhonn thodde volaun asat. Toxem mhollear ek vixoi tachea vostunixtt zaun pollemvcheaki chodd, bhognnank, sintimentank zagrot korchea dixen ulomvchi somskritich hi post truth somskriti. Sotyi az sandorbik xivai sompurnn (absolute)

nhoim mholl’llem amchea razoki-i mukeleam thaun ami somzonk soktamv. Vostunixtt zaun somzoncheaki, arth korn ghemvcheaki apnnak kitem driddh bhogta tench sot mhonn opun ghemvcho kall aicho. Haka purok zaun aichim samajik madyomam somajek chodd ani chodd pokoll ani titlinch somaz virodi mouleamni bhorun asat. Osolea ayin’n ghoddye horyeklean apli vimorxatmok dixtt aniki choddit tez korizoi zal’li gorz asa. Pollel’lem sokkodd, vachl’lem sokkodd ekach usvasan opun ghemvcheaki tojviz korizoi tem aichea sondorbim choddit faideachem matr nhoim onivaryyi vhoi.

Sahiteachea sondorbimyi osoli tikxnn dixtt na tor sahity propogandda zamvchi sadyota asa. Toxem astam sahiteachi khodd kaddchi zovabdari eka vimorxakachi. Dakleak `ddo vinchi kodd’ boroyil’lo ddean broun sobar fotti sotam mholl’llea ritin veakhean dita. Es. El. Bhoiroppan `auronn’ kriti boroitana taka asl’lo ud’dex kosolo? kitea khatir tannem muslimam virodi kriti boroili tem ruzu korunk osady. Punn tachea kritient tannem vaparl’lea vostuchea adaracher ani rupachea adaracher vimorxakan vixlexonn koryet. Punneak hea donyi kritiam voir vimorxakamni nixttur vixlexonn kel’lem polleuyet.

Somarop

aker korchea poilem, konknnechea sondorbim vimorxa probed aniki vaddaje zal’li gorz asa mholl’llem hamvem khonddit sangazoi. Vimorso eka ritim pollelear sahiteacho sombhromyi vhoi. Tosolo sombhrom’ korcheant konknni sahiti ani vachpi bharich surati. Vyoktigot tthika korchea tallnne thaun ami pois sorazoi. Vinstton chorchil hannem mholl’llem ek utar asa:

“Criticism may not be agreeable, but it is necessary. It fulfils the same function as pain in the human body.  It calls attention to an unhealthy state of things.”

(vimorso eka ritichem osomadhan haddta zaunko puro. Punn kuddint aschea dukibori, tachi gorz hor eka kolek asa. Kuddint bholaiki pattim haddunk koxem duk adar zatagi, vimorso ya tthika sahiteant tosolench kam’ korta.)

hor eka vimorxak bhas, sahity, somskritechem boremponn’nch man dondd zaizoi xivai her kitench nhoim. Tea dixim hor vimorxakan aplem dhoronn spoxtt korchi gorz asa. Sorv vimorxachem, vimorxakanchem borem zamv. v

***

(hem lekon, zun 30, 2019 ver kornattoko konknni lekokancho ektar hannim manddun haddl’lea kareagarant monddon kel’lea uloupacho vistrit bhag)

(lekok konknni sahiti ani prostut sam. Luvis konknni somstheacho nirdexok)

Leave a Comment

Your email address will not be published.

Latest Posts