sam luvis kolez konkonni somstheathaun pattlea 41vorsathaun khollanastam porgottchem konkonni somsodh xonnmasik `omor konkonni’ portak 2021vea vorsachi konkonni sahity proxosti mell’l’lea sondorbhim omor konkonni vachpi-borpeanchem sohomilon heach march 13 tariker kolejichea sanidhyo sobhasalant asa kel’lem. Sokallim 9.30k survatun donporam 1.00vorar jeunnasongim oker zal’lea hea kareak omor konkonniche vachpi toxench boroupi hazor as’l’le.
Kornattok konkonni xikpa somstheancho songh, mongllur hacho odhyokx ddo| kosturi mohon poi kareacho mukhel soiro zaun hazor as’l’lo. Sam luvis kolejicho prinsipal do| fa| provinn marttis je.So. Ani konkonni somstheacho adlo karyokari direktor manest eddvin je. Ef. Ddisoza manache soire zaun hazor as’l’le. Sam luvis xikpa somstheancho rekttor ma| fa| melvin zosef pintto je.So. Kareache odhyokx zaun hazor as’l’le.
Kareachea surver konkonni songhacho sando ku| violo ani pongddan prarthon git gailem. Uprant `omor konkonni’ xonnmasikachea sompadoki-i monddollecho sando xrimoti flora keastelino hinne soireank svagot kelo. Kareachea survater konkonni somstheacho direktor toxench omor konkonni xonnmasikacho sompadok do| fa| melvin es. Pintto hamnni omor konkonni xonnmasik cholon ayil’lea vattecher suknnea nodor choroili.
Udghatton korn uloyil’lea ddo| kosturi mohon poi hamnni apnnem sam luvis kolejint xiktana apnnayil’li xist ani dhor’l’lo vaur pontak paumvchem hott- hem doni gunn azun apunn palln ailam mhonnalo. Tea uprant uloyil’lo `omor konkonni’ xonnmasikacho prokaxok, sam luvis kolejicho do| fa| provinn marttis je.So. – konknni somudayant somsodak most aukas asa. Zaiteo amchye ritirivaji mhalgaddeam thaun demvon ayil’leo mhonn az amim dolle dhampun teo palltamv. Tori tacho niz arth va ud’dex kollit amkam kollit asana. Rosak bosoyil’lea hoklek maullean’nch kitea hat dorn nhaunko uttoije? son’nank pitt pugat dourtana moddkecher khursa gurt kiteak kaddtat? va GSB somudayantlea kazaramni `uddida muhurt’ mholl’llo somprodai kitea pasot palltat? – he vixim aichea yuvozonnank matr nhoim zannteank’yi sarki mahet na. Hem achoronnamvixim zalear, somskriti, bhas, monxaxastir oxem vivid xetamni somsodak aukas asa.
Somsod lekhonanchi survat yuropant survatun az somsar’bhor vixv’videaloyamni zannvai toyar korchi vatt zalea. Somsod (Research) ani odhyoin (Studies) hache modem forok asa. Somsod novi zannvai, ginean srixtthi korta. Tem novo vichar va mahet bhair ghalta. Sam luvis kolez nhoim fokot gonean vantt’ta bogar gonean udpadon korche dixen’yi khollonastam vavurta. Dekun konknnent somsod boroupi rochije mholl’llea ud’dexan konknni somsthea marifat somsod lekonam boromvchevixim panch hopteanchem ONLINE torbeti xibir’yi cholchem asa. Omor konkonni sompadok toxench khod’d ek somsod margodorxok zaunascho do| fa| melvin pintto hi torbeti choloun vhortolo.
Somsod lekhonam xikpa xetant, tontr gineanachea obhivrid’dhent ani dexachea obhivrid’dhent mohotvocho patr khelltat. Dekun somsod lekhonam porgott zamvche adim tea tea vixoyanchea togoneanthaun tim lekhon tojviz koroun porgott kortat zal’lean, amkam osolea eka togoneanchea monddollechiy gorz asa. He dixen’yi chintop attoiteleamv’ mhollem.
Bhovo chodd onke gheun konkonni ut’tirnn zal’li konkonni ddiplomachea 23vea beachachi videarthin xrimoti moriyo furttaddo hika promann port diun man kelo. Uprant tinnem aplo don vorsancho xikpa onbog zomleleam mukar dourlo.
Konkonni ddiplomachea 24vea beachachem ugtaunn videarthini xrimoti chondrokola hika kitt dimvche marifat ma| fa| melvin zosef pintto hamnni kelem. Tea uprant xrimoti chondrokola hinnem aplim bhognnam ucharlim.
`omor konkonni’chea 76 onkeam poiki 35 onkeanchem sompadokponn choloyil’lo sahity okaddemi proxosti vijet manest eddvin je.Ef. Ddisoza uloun `somsthean kadd’l’lea sorv potram poiki omor konkonni sorv xrextt potr’ mhonnalo.
Konkonni somstheacho karyem somyozok xri zokim’ pintto hannem “omor konkonni’ veb’soitti vixim mahet dili.
`omor konkonni’ xonnmasikachea sompadoki-i monddollicho sando ku| ddelvitta vegos hamnni dhonyovad pattoile.
Uprant logbog ek ghontto, gõychi kheat lekhoki, vimorxoki xrimoti chondrolekha de soza hi konknnent somsod lekhonanchi gorz ani ovkas mholl’llea vixoyacher uloili. Jeunnasongim karyokrom’ somplem.