Kornattokantli somokallin konkonni kovita

By

(2010 vorsa gõy vixvovidealoyachea konkonni vibhagachea videarthink dil’lo uponeas)

kornattokak konkonni lokachem yennem:

gõyam thaun kornattokak poile pauttim konkonni lokachi portonni ya yennem zaun saddecharxim vorsam bhortat.  Mhollear choddunnem teravea xotoka thaun 1730 vorsa poreant poilem motantor, uprant in‍kvijisamv ani nontor sukidaddh toxem vevegllea her karonnank lagun konkonni lokachi osoli portonni gõyam thaun kornattokant zalea.

Kornattokant konkonni kaveachi choritra:

gõyam thaun mongllurak toxem as‍paschea gamvamni konkonni lok ailo ten’nam tamnni tanchea borabor lok‍gitam haddlim asumyetat. Tantlim kitlim urleant, kitlim nas zaleant, kitlim konnem boroun dourleant hachi mhaka khobor na. Kuddmeanchea xigmeam ganneamni, tim gannim gõyam thaun ayil’lim mhonncheak zaiteo rujvati divyet. (kuddmeanchea xigmea khellachea nimannea disa ‘dimisal’ mhonnun bobatt ghalun tolleak uddki martat. Ho ‘dimisal’ sobd peÇrtugez bhaxethaun aila. Toxem mhollear ddismisol ya somplem mholl’llo orth).

Kotholikamni toxem sarosvotamni logna sondorbhar mhonncheo vovio-vers gõyam thaun haddol’leo mhonnunk zaina. Kaim henne tenne ek don astit, voviamni gõyant azun aschim ani mongllurant atam tonddar naschim utram astit. Punn choddit vovio vers kornattokak ailea uprantoch lokamni roch‍l’leo mhonnyet:

ambo palelo, kumbo fulolo

poilo uloilo horet amche hoklelagim

zardea mohineant subromonneant soxtth

amkam kitem noxtt horet uloilear?

hea versant ‘zardo’ mhollear tullu mhoineachem namv. ‘subrohmonnyo’ kornattokantlo gamv. Toxem mhonntana heo volli kornattokak ailea uprant‍ch roch‍l’leo mhonnozai poddta.

Yejmanichea humbrar udkan bhorla todd

mam-i fulam mallta hokle hat zodd

yejmanichea humbrar kasullecho kholo

lamb soddoya jhelo teavi kosturecho

voilea voviamni ‘todd’ toxem ‘kostur’ sobd gõyant asat mhonnunk zaina zal’lean heo vovio gõycheo mhonnonkoi zaina.

Toxem mhonntana :

apeÇrosache vattlek muyancheo hari

ayavo nari chougi ros laya

he vovientle ‘apeÇris’, ‘ayavo’ sobd mongllurant her khoinchyai sondorbhamni aikunk mellonant. Mhonntana kaim hi vovi gõyam thaun haddol’li zamvkoi puro.

Vovianchi gozal toxi zalear kotholikam modhem gumtta gannim azun asat. Him gumtta gannim gõyam thaun ailea uprant ghoddol’lim mhonncheak thoddeo rujvati melltat. Her thoddim gumtta gannim gõyam thaun haddol’lim asunkoi puro.

Gõy sanddun aili mam-i, rozar saibinn

gõy sanddun aili mam-i, rozar saibinn

gõy sanddun aili mam-i

mekllea kesamni mam-i, demvli somdirak

mekllea kesamni mam-i, demvli somdirak

oni demvli somdirak mam-i, pauli bollarak

demvli somdirak mam-i pauli bollarak

bollarche peÇben tika asromu dila…

Hangasor hea ganneacho sondorbhoch sangta ki hem gannem gõyam thaun mongllurak portonnechem mhonnun. Bollar mhollear mongllurantlo ek zago, zom-i rozar mayechi igorz azun asa.  Kotholikanchi saibinn kedollai polleya ti ubea kesanchi.  Ti mekllea kesanchi nhoi. Hea ganneantlo kovi tika mekllea kesanchi mhonnun kiteak apoita? motantor zala zaleari, saibinn mhonntana tedoll pasun devi mhonnun aradhon korn asol’lea mekllea kesanche durga devik to kaim dekhta astolo.  Bhaxe marifat somaz xastr xiktoleank hangasor vhodd ek vichar asa.

Mongllurak brittix ayil’le 1799 vorsa. Tacheak‍y poilem peÇrtugezamni mongllurant raz choloilam, punn thoddea kallak. Mongllurak brittix ailea nontor mongllurchea bailank tamnni dourn ghetlem ani tankam gorim bhurgim-i zalim. Azun mongllurant brittix kuttmanamv ascho lok asa. Hea eka sondorbhar lokamni ghoddlolem ek gannem, jem mhojea ajean mhojea lhan‍ponnar mhaka xikoyil’lem tem mhoje yadint asa:

addkulogo buddkulo, tela tupacho

bayeger babu zala fimrgi rupacho

madda mullant cherko zala, dhangro ferayam

uttago bayamno mandri khoulliam

hamv ani rovindro kellekar bab kaim vis vorsam adim tachea ghora bhettol’leamv. Amche thoddeach vellache mulakoti vellar ho prostap tanne kaddol’lo. Ani hem gannem gõychem nhoi mhonnun tannem mhaka sangol’lem. Hem git mongllurchea lokan, tanchea bailank chotrai rakunk rochol’lem mhonnun dhor dhor kollta.  `ghorchem dudh maddamullak votinaka’ mhonntamv ami. Toxem mhollear ghorantlo ghutt somsarak kollit korinaka mhonnun. Punn he kovitent ghorcho ghutt somsarak kollit zala, bayek fimrgi babu zala. Dekun he kovitentlo kovi bailank ya bayank chotrai dita, sangun `tumi nidonakat, mandri ya xendri khoullon bosa’.

Magir konne ho vad sarko nhoi mhonntoleamni ani amchea bayank somadhan korche dixen anyek kovita ghoddli:

addkulogo buddkulo tela tupacho

bayeger babu zala fimrgi rupacho

divo lavun polletana, sarkea rupacho

mhonntana gõyam thaun ayil’lea konkonni loka modhem kovita rochchi borpur tank asol’li mhonncheak heo kovita gouai ditat.

Heach porim dharmik kantaram mhonnea ya gitam – tim-i asol’lim. Attravea xotokant fa zokim’ mirandan `riglo jezu molleant’ kantar ya bhoktik git boroilem. Tachea uprant `aika kristamv zonna’, `utta utta prannia’ `papia nirbhagea’, `sorgim thavun’ – osolim ani zaitim bhoktik kantaram konkonnik ailim. Tim khas konkonnichim nhoi asun, latin ani her bhasam thaun konkonnik annkar kel’lim.

Gõyam thaun yetana kristamv lokan `kristo purann’ haddol’lem. Tem konkonnik onuvad ya torzonn korchem kam’ survatichea kallar zaiteamni kelam.  Hea purannant 11,018 volli asat.  Fa lio solddanhan onuvadachem kam’ survechea kallar suru kel’lem zalear uprant thoddeo volli je je rego ani heramni keleat.  Tea poiki feliks paul noreFõï promukh asa.

Konkonni dirvem ani uprantlo kall:

1912 vorsa kanoddi lipientlem poilem meagojhin `konkonni dirvem’ porgottun yeunko laglea magir khori konkonni kovita poilean poili lokak vachunk mellunk suru zali. Tacheak‍y poilem kovita pustokam porgott zaunko nant mhonnun nhoi. Zaleant.  1904 isvent purondoro dasachem kauyem konkonnik torzonn korn pustoka rupim porgott zalam.  Tea uprant‍y osolim torzonn kel’lim zaitim lhan san pustikam porgott zaleant.  Punn khore konkonni kovitechi survat `konkonni dirvem’ potra marifat zali mhonnun lekumyeta.

`konkonni dirvem’ potra marifat zaite kovi ujvaddak aile. Punn soglleant thor namv kel’lo kovi mhollear luvis moskoreFõï.

Luvis moskoreFõÁn (1887-1961) hea kallar konkonni kovitechi jeot zolloili.  To eklo svabhavik kovi.  Tannem likh‍l’lem `abramvchem yogonedan’ mhakauyem konkonni kauyo somsarak mohotvachem yogodan.  Atam-i, paunxem vorsam somplim zaleari konkonni mukuttauylem moladhik thik koxem hem kauyem sobhta.

‘abramvchem yogonedan’ ek kauyonattok.  Boibolantlea eka ghoddita bhomvtim vinnleari, aplem sompurnn svatontry samballun, novea srizonatmok patrank jivo diun, dhormacheo vomyom mostun, amkam veglleach eka samajik vedicher vhorn paita. Monxachim bhaunam prokriteche sobhaye sangata vinnun, tholli-i choritre songim makhun, koviterupim prostut kel’lo ho kovi, hea kaveadvarim matr nhoi tannem roch‍l’lea zaitea mohotvachea kaveam khatir, tannem somogr sahiteacher ghal’lea probhava khatir, her konkonni kovink humedichi zhor zal’lea khatir – aplea kallacho unchlo toxem mohotvacho kovi oxem tharta.

Morea porvotachea mullant abramv, izakak gheun pauta. Toull tachem sombhaxonn polleya:

….

Puro zalam tuka, uskear tokli dour/

kali-i soma nid na, ablle dolleam bhovor/

ingllo zaleat; soglli rati-i auycho zop/

ontt‍bi koperÇn geleat; tallvent yeta hulop/

ghora astastana sodam zaizai asli/

suknnea pilambori tuka auy paslli/

moga-sauttak vaddon votak poddlear polle/

alpulixi bautat tuje osle kolle/….

Ho kauyonattok tannem `so ghatanchea’ (hexchimennoeddi) chhondan prasancher boroila.  Utram utrant, sombhaxonnam sombhaxonnant apurbayen utortat ani porot porot uzollchea ontoprasant somavex zatat.

Luvis moskoreFõÁchem `kovitvachem gupit nondonaun’ hatall’llolea vixoya khatir, rupa khatir, mapa khatir matr nhoi aichea kallary tantli tikxnnota samballun vel’lea khatir konkonni choritrentli oprup toxem unchli kovita oxem hamv lektam.  Magir tache `monis mhonnje kitem?’ koviten‍y konkonni kauyo choritrent aplim paulam bollan romboileant.

Kovitvachem gupit nondonaun

chaltea monxa, sor tum pattim,

naka tillunk bhitor:

sogllean chomvchi chonchall axa

ani peÇkoll haso, pixea,

vhorxi zortor,

ravon vochot barik vhallchi

songit gonnanchi zhor,

bhitor sobhcho prokas lipot

kovitvachem maina ubot

gamvchem thoimsor,

vonantori bhomvtat rochnnam

kovitvachim sundor,

tuji ek‍ch chonchall dixtt

puro tankam korunk bhoxtt-

tillumnaka bhitor.

Pagora bhair rakon ravo tum

vhallon yeta mhonnosor

rongit gayan varear upyeun

ayil’leakxonn, jikun lipeÇn

thoincho nisor.

Luvis moskoreFõï

hi kovita, panch vollinchi (chhiittiquchiitti oddi quittinnoenno) kovita. ‘chhiittiquchiitti’ panch vollinchi kovita tori tantum asoje zal’lea tukddeank lagun he kovite pras veglli. ‘chibchhichhib’ prasacher lumon boroyil’li hi soglli kovita bandun haddlea. Dusre vollicho nimanno sobd toxem panchve vollicho nimanno sobd kovitechea peÇntan peÇint eka prasant guntla tor, tisre toxem choute vollinche nimanne sobd ekameka prasamni mislloleat. Magir dusre vollichem ani choute vollichem nimanne venzon kovitechea peÇntan peÇnta ek‍ch ‘r’ urlam.

Konkonnint mat nhoi khoinchey bhaxent – don, tin ani char vollinchea kovitank sor kelear – panch vollincheo kovita vachunk mellcheo oprup.

Kovitechea peÇntan peÇnta eke amke manddaullir dourol’le utranche tukdde (sthittottochibttoes) distat. Hi manddaull 8+6+8+8+4 tukddeanchi.

Kovitent utranchea nadachi ek rit mhonn asta. Inglix kovitemni aschem chittottoinnoeddichinnoiotti (nadasad) hangai poile pongtint zhollkota.  ‘chaltea monxa chol tum pattim’  ani ‘sogllean chomvchi chonchall axa’ he vollimni ekach nomuneachem venzon ‘ch’ portean portean vevegllea sobdanche surver vaporun (ittiinnoichitto chittottoinnoeddichinnoiotti) kovin kovitechi sobhai vaddoilea matr nhoi kovita vachtoleak songitacho onbhog korun dila.  Osolich ek rit sobdanche akerik hadd‍l’li ‘kxonn, jikun, lipun’ (chhiottisottichittichhie) he vollint zhollkek yeta.

Koviteche bandaullim vixim abheas kortolea konkonni kovimni zorur zaun vachije zal’li kovita hi.

Luvis moskoreFõÁchea jivita kallar zaite kovi udeun geleat.  Tea poiki hamvem ul’lek korizai zal’lim namvam mhollear: fa. Silvesttor minez, fa pi. El. Butel’lo ani feliks paul noreFõï.

Fa. Silvesttor minezan boroyil’lea `paxamvachem git’  kaveant 2,320 volli asat. Fa. Butel’lo visavea xotokachea challisavea toxem pon’nasavea doxokamni aplea vinodik kovitam marifat zaito famad asol’lo. Tachea `kaveam jhel’ pustokant ekxem kovita asat. Thoddeo bhoktik kovitai tanne rochleat. Feliks paul noreFõÁn boroyil’leo choddoxeo kovita dharmik vixoyam bhomvtim reuddol’leo.

Luvis moskoreFõÁk dhorun hea sorvoi kovinchim kaveam ami vachlim zalear tim ek‍ch dhormachea vixoyancher boroyil’lim, nit xikomvchim. Prasanchim mholl’llem kollta.

Cha.Fra. Dekostacho kall:

lumo kalla nontorchea kallant uttun discho kovi mhollear cha. Fra. Dekosta. Cha.Fra. Dekosta kornattokant matr nhoi mumboi toxem gõyant namv kel’lo kovi.  Kovitemni tannem ubeo korcheo protima, oprup utranchi vinchounni ani vhallo, jivitacher tannem marchi nodor, magir hem sogllem kovitedvarim vhalltana pras ani olonkar guntol’lean kanank, kallzank dadhoskai dimvchem songit – hem sogllem chafrak ani chafrak matr sadhy.  Tannem aplea kovitemni zamv, her sahity prokaramni zamv vaporol’le bhaxechi girestokai konkonnint matr nhoi her bhasamnim-i vachunk mellchi koxtt.  Tachi `hadd cheddva buddkul’ koviten horyeke kovigoxttimni rosikank dholoilam.  Tachethaun preronn zoddol’le kovi sobhar.  Tachea kovitanchi chhap zaitea kovinchea kovitemni zhollkota.

Chafracheo kovitai lumo kallantlea kovitambori prasancheo.  Kaim char-panch kovita fri vorsacher boroyil’leo tuka melltit soddlear chafracheo kovita prasak soddun raunant.

Chafracheo kovita gamvcheo. Gamvchea bhomvarantleo. Apleach somazachea somoseam bhomvtim reuddol’leo.  Tachea kovitamni raxttri-i ya ontorraxttri-i vixoi hatall’llole zhollkonant. To tachea bhomvtonnichea somazantleo somosea aplea kovitamni haddta. Lhan san songti bhovo sukximayen polleun vinodik ddhongan pex korta. To utram sangata khellcho kovi.

Lumo thaun chafra dekhtana kovitam khatir vinchchea vixoyanchi bodlaunn zal’li dista. Lumok dhorm’ mogacho tor, chafrak dhorman vattchem toxem vanttchem vik dista. Lumo toxem chafrachea kovitamni dhorm’ portean portean yeta tori, sonddam ghumvddaun yeta:

tenne auy roddta:

lamvcheak na, mortam hamv

henne bapoi mhonnta:

dimvcheak na zhortam hamv

modem bhurgem doddta

khamvcheak na, sortam hamv

kristamv hatim vati gheta

baul’lim char fulam gheta

ani vatt‍bhor mhonnot veta

vegim mora purtam hamv

kristamvanchea, padrinchea jinnyeritik sovalam korchim zaitim kovita chafrachim asat.

Chafrachi `tisro xokuni’ kovita vacha:

ambea mullim xet axeta paus motto

ambeachea matear kogull khorxeta paus khotto

mayacho mohino moron veta modd modeta

vrixtti srixttilem logon zata xell udeta

kes koullun rosmam aullun khoingo veta

bodkachi chal udkantlean zata konnali suta

hatantli sotri xetant lokta varem volltana

chal jemeta gal bhinddeta dhar golltana

eklem droupodi, dog xokuni asago tisro

lagim zhopddeant xirandharent mhozogo asro

chafrachi `thembe’ ani `doreak uzo pettla’ kovita matr tachea her kovitam pras veglleo. Teo filosofikol kovita. Urol’leo purai gamv, dhorm’-devo, tachea bhomvtonnichi somaz ani somosea, somskriti ani tantum reuddol’le vixoi – hea songtimni matr reuddol’leo distat.   Chafracheo kovita lumochea kovitam bori paromparik kovita. Prasank teo soddn dinant. Fokot srizonatmok vixoyank lagun ani tamnni vyokt korchea bharak lagun teo veglleo distat soddlear tankam adhunik kovitanchea manchieuylean polleunko zaina.

Chafrachea kallantle ani hamvem posond kel’le kovi mhollear jebi morais, anond vortti, gourixo kaikinni, orunna ravo, eks em’ udeavor ani kauyodas.  Jebi xiker soiti heach kallache kovi. Tankam okaddemichi proxosti-i lablea. Punn  mhojea posondechea volleabhitor hamv tankam dhorunk sokona. (je bi morais, jebi xiker ani orunna ravo moharaxttrache konkonni kovi zal’lean tanchevixim hangasor choddit ul’lek korunk na).

Gourix kaikinnichem ‘minakxi’, anondo vorttichem ‘okxoi divo’, orunna ravachem ‘sakxatkar’, kauyodasachim ‘devo haslo’ ani ‘dennim devachim’, eks. Em’. Udeavorachem ‘xrid’dhanzoli’, je. Bi. Moraisachem ‘bhitorlem tufan’, ‘ek dhentt, ek pan’, je.Bi. Sikerichem ‘kallzache umalle’ – mohotvachim pustokam.

Chafra chea kallar‍ch boroun asol’lo anyeklo kovi mhollear ddo eddvordd noronha. Moisur vixvovideaniloyant kon’noddo bhaxecho to peÇrofesor asol’lo. Konkonnik aplea panddityoponnachim apurbayechim kovitam tannem dileant. `kir tum mhoz’ tacho kovita songroh. Govindo poin kon’noddant boroyil’lea golgotha koviteche thodde odhyai tanne konkonnik torzonn keleat. Mhaka dista kornattokachea konkonni kovitent adhunik kovitechem yennem tachea marifat zalem. Mhoje prokar chafra uprantlo to probud’dh kovi. Punn taka gorjechem namv mell’llench na. Tacheo kovita konnem-i odhyoin korunk ghetleoch nant. Kon’noddant‍ch to somadhan pautalo zal’lean konkonnint osolem ek namv zoddizai mhonnun taka bhoglemna asyet.  Ddo eddvordd noronhacheo kovita, konkonni kovitechem odhyoin kortoleamni zorur xikunk zai oxem hamv chintam.

Saxttang poddol’lea mhojea kallzant

prohladachi bhokt

kornnan dil’lea danachi

toddvonk naxil’li urba

trindadichench deuponn

dolleam mukar kanonizar santipeÇnn

kallzak revodd ghal’le sollsolle

romb‍l’le, vaullekott – palel’leo vali

paklleam somet fulon

vengent ubzal’lem feÇll

bollaun, goddxem khauvn, uskear

nidayil’lem sukh

khelltam khelltam chukamukim –

telto viludecho ghagro

nisortana, dolleank tople –

pai vidrup, avea-

kodda matieche

kornattoko konkonnint adhunik kovitechem yennem eddvordd noronhachea kovitam mukhantr zalem mhonn hamvem sanglem.  Itlem sangtana adhunik kovita mhollear kitem mholl’llem soval udetelench.

Adhunik kovita khoimsor kedolla suru zali? hem soval‍ch gorjechem nhoi mhonnun bhogta.  Kiteak mhollear samskritik prokar eke amke tariker, eka amkea zagear suru zatat mhonnun sangchebori na.  Tech porim, adhunik kovitechea zolmak eklo matr kovi karonn mhonnun sangche bori na. Kornattoko konkonnint kaim eddvordd noronha thaun soukas adhunik kovita udeun ailea zaunko puro.  Toxem mhonntana melvin roddrigos, echchem’ pernal, hanchi denngi konnem-i natol’li mhonnunk zaina.

Adhunik inglix kovitent ejrapounddan onuvad kel’lea prachin chini kovitecho probhavo asa mhonnun sorvanchi obhiprai.  Punn chini kovim prokar adhunik chini kovitent ejra pounddachea kovitencho probhavo asa mhonnun mantat. Oxem mull karonn sodhun gel’leabori ami sonkoxtank sampoddtamv.  Osolea sonkoxttank ek orth asunkoi puro.  Mhollear ejra pounddan puraton chini kovita asa toxeo onuvad korunk nant zaunko puro, tea onuvadant tachi srizonatmok denngi khub asol’li zaunko puro. Hich bodlaunn kaim chini kovink adhunik kovita rochcheant preronn zalea zaunko puro.

Ddevidd arkelan boroyil’lea oiooFittig jioddi oichijioddigue pustoka prokar zormonichea xlangen‍bad zagear adhunik kovita poili zolmoli.  Arkela prokar adhunik kovitechea zolmak zuls lafeÇirg karonn (1860-87).  Orkelachi hi sangnni amkam vixes disunk puro.  Aplea sot’tavis vorsam prayer moronn paul’lea hea french kovin eliett toxem ejra poundd tosolea kovincher probhavo ghala mhonn sanglear patyeunko koxtt martat.

Zuls lafeÇirg zolmol’lo urugvent. Jiel’lo fransant.  To grajyuyett nhoi. Fransachea neaxonol bibliotekant samprodayik xikop xiktana zaitea vixoyamni to odhyoin choloita.  Toullchea somokallin kovim poiki vixes gineanacho kovi mhonnun taka namv mellta tori kuddint toxem motint dedespor zata. Boyaloji, voizoki-i, dhorm’ ani filosopi vixoyancher tachi asokt vaddta zal’llean he soglle vixoi kovitent haddunk to preton korta. LafeÇirgachea adhunik kovitecheo surveche sonket he. Aplea bavis vorsam prayer zormon empres agosttacho french riddor zaun to kam’ korunk lagta. Nimannem lia li inglix tticherichea mogar poddun inglenddak to veta.  Thoddeach tempan li sangata pattim yetana khevadechi pidda gheun yeta. Uprant tim dogam-i choddit kall jienant.

Empres ogosttak xlangen‍badant riddor zaun vavurtana lafeÇrgan ixtt gustavo kahnak ek potr boroyil’lem.: hamv mhoje kovitecheo host‍ptotio korekxon korit asam.  Pras ghalunk visortam. Okxoram mezunk mittor mezunk solvotam, volli rochunk‍y visor poddta. Volli marjinacher arombh zatat, godeabori. Atam boroyil’lebori veglle ritin hamvem kedollai kovita boroyil’li na.  – hinch fri vorsachim survilim lokxonnam mhonnun arkel sangta.  Toxem mhonnun fri versant tacheaki poilem konnem-i kovita borounko nant mhonnun nhoi. Boroileat. Amerikacho kovi vhittomonan apeÇlyo choddaut kovita fri versant boroileat. French kovi rimbon thoddeo kovita fri versacher boroileat. Toi lafeÇirgachea kallantlo kovi.  Vhitt‍monacheo zaiteo kovita lafeÇirgan french bhaxek onuvad keleat, teoi fri versant.  Toxem mhonntana adhunik kovitechea zolmak lafeÇirga sangata vhitt‍mon ani rimbo soit karonn asat mhonn zalem.

Adlea paromparik kovitent eka vixoya bhomvtonninch utrancho vhallo ghumvcho disa. Kaveak ek vost zai, vixoi zai, to vixoi sobhit korun sangunk zai – hench prasanchea, paromparik kovitechem lokxonn.  Punn adhunik kovita osolea dhoronna thaun boroitoleak suttka labhoita.  Vhallchea udkak tori, gurutvakorxonnachi sokot nirdexon dita.  Punn osolea adhunik kovitek konn, kitem nirdexon dita mholl’llem soval sohoz‍ponnim udeunko puro.  Soikolojint mukt sombondh ya jiddiee chissochhiichinnoiotti mholl’lli kolpona asa. Mhollear motik aplestokim vhallunk soddchem ya chintunk soddchem.   LafeÇirgachi rit‍y oxich.  Hangasor kendrikoronn unnem, vikendrikoronn chodd. Osolem vikendrikoronn mukt sombondh sodhun cholunoch asta.

Mukt chhond ya fri vers fokot ek xoili nhoi, tem ek jivitachem dhoronn soit.  Mukt sombondh konn svikar korta, ekech dixttichea volleant dongor toxem tolleak sangata haddunk sokta.  LafeÇirgachi kovita osolea thorachi. Hangasor to her kovinthaun dharall gheta, tuklaita, az adhunik koviteche pattlavo korche ami, heranthaun dharall mapan usnnem ghetamv. LafeÇirgachea kallar usnnem ghemvcheant opai asol’lo.

Kornattokantlea somokalin kovim poiki mauris ddesa, fredd kumar, kixu barkur, xokuntola ar kinni, ayonsi paloddka – he kovi/kouyitri jim asat, tim azun paromparik kovita xoili thaun bhair yeunko nant. Vixoi vinchounneche dixttin tancheo kovita unchlea pamvddear rautat.

Mauris ddesan survatichea kallar prasancheo kovita boroileo tori, monohor rai sordesayin boroyil’lea thikam bori – zankam thikam mhonnun bakibab borkoran sanglam – zaiteo kovita boroileat. Kaim thoddim hanga ditam:

pai nisrot

poddleari uttxi

jib nisrot

uttol’le titlo poddxi

dublleak kitem-i jirta

punn mellona

grestak kitem-i mellta

punn jirona

vonttar astam feÇdd

umo lagta godd

mauris ddesan kaim apurbayecheo kovita boroileat. Don kovitechim pustokam tachim porgott zaleant. Tori pattlea thoddea vorsam thaun tannem boromvchench rauylam mholl’lli dukhachi gozal.

Vixoyanche vinchounnent ayonsi paloddka, kixu barkur toxem fredd kumar hancheo kovita unchayechea pamvddear asat tori, azun tamnni prasancho sangat soddunk na.

Ayonsi paloddka az kal choddit korun bhurgeam khatir kovita boromvcheant‍ch dhean diunko lagla. Fredd kumar amerikant vosti korunk lagla uprant tachi kovita ordhear thamblea. Kixu barkur kovita soddun noulika teuxim dhean dite asa ani tea xetant to bollvont dista.

Komyunisom’ protyek korun lenin‍vad kovitent dharall vhalloyil’lo kovi vit’ti bengllur. Tachea kovitank `tambddeo kovita’ch mhonnun namv. Razoki-i fuddari, dharmik fuddarink dhorun ji amchi samajik, dharmik vyoustha asa, tancher sovalam korchim tachim dharall kovita asat. Tori tachem pustok azun porgott zaunko na.

Kornattoko konkonni kovita xetant adhunik kovitechem yennem zal’lem eddvordd noronha thaun tori tantum to eklo eksuro nhoi. Kornattok konkonnintlea adhunik kovitechea sorvang vaddaullik melvin roddrigos toxem echchem’ pernall karonn mhollear chuk zaixina. Hea dogamni pattlea dha vorsamni kel’le proyog konkonni kovitek az novi ek dixa diunko paulea. Tanchethaun umed gheun zaitea yuvo boroupeamni osoli vatt tanchi korn ghetlea. Adhunik mhonntana fokot rupant matr nhoi, vixoyamni soiti vixes bodlaunn zal’li zhollkota.

Razoki-i vixoi:

melvin roddrigosan raxttri-i toxem ontoraxttri-i razoki gozalincher zaiteo kovita boroileat.  Tachea `zhuz’ kovitecher `sahityo ani vimors’ pustokant sttiun kvaddrosan char panancho lamb-dig vimorso boroila. Ti kovita oxi asa:

zhuz

vazopeyi ani addvannichea kodelancho

ek pai

aplea utramni moddun

muxarrofache milittori foujechi

tokhnnai

kortam, bharotak benddun

dhavea hatan khaddki uklun

ujvea hatan vakor dhorun

ho pakistani kelsi

mhojea gollealagchem khadd kaddta!

pakistani sojeranchea hatant

sampddal’lea

bharoti-i sojerachi kamp

mhojea xiramni

khinnak sojeracho autar zaun

gollo kapit konn’nna

mholl’lli bhirant!

rat ikrank tenklea

selunant

amchea dogamvinnem tisro na

davo dollo tirso korun

selunantlea arxabhair

zonerachea himvantlo

nidonk gel’lo, dubayantlo

marog dekhtana

kargil dongrauylea kulkuleant‍y

zhuz‍l’lea sojerambori

gomtteacheo kati

vakorache dharimlagim

zhujtat bhogta

hamv `molbari’ ya ‘modrasi’

to vicharta:

`monglluri’ mhoji zap

`amchim missailam atam

voirthaun sokoil‍pasun

tumchea kerollachim soit khimam

korche taktechim’

to mhoje gomttechi kat

voddn dhorn url’lim khaddachim

thoddim mullkattam khorvottaita

`sogllem kaxmir amchem

ho konttrolacho gitt voddla dekun

akant‍vadachem pitt

fugonastam rauta?’

modhem modhem urdunt

galli diun as‍l’lo kelsi, ekanek

`bul‍xitt’ mhonnon

dar ugdon bhair thimpi thukta

old spaisache thodde thembe

mhojea galancher pustana

zamvchea hulopan

lahor sol’leachim kosall‍l’lim rupam

mhojea dolleam samkar kupam

zaun manddtat

`ami borddorauyle monis

inddiachea gulleank

amche sombondh tutt’tat

kallzam falltat

ani kuttmam kosalltat

tori ami

bhian nidonamv

ami rogtant nhatamv

ani horyeka monxasombondhanchea modhem-i

eke bondukek zago ditamv!

mhojea sat vorsanchea

fatimacho otmo

borddoracher pasayo marta

ani amchekuxim usallchea

gullianchi dixa bodlita..

Toxem ami

bhirantevinnem bhomvtamv’

mhojea galancher

nivia krim’ makhtana

tachea tollatabhitor

kampchea xirancho xirxiro

mhojea galanche kativoilean

choron kallzak koskosaita

hamv utt’tam

ani horxencheak‍y panch dhiram’

choddtik boksis ditana

`xukria sahib

boddi mehorbani ap‍ki’

to mhonnta ani bhair vecheak

dar ugtem korta

kallokantlea dubayantlea rostear

cholon vetana

mhojea galank apoddtam

sokodd saf sofai zalam

mholl’lleachi khatri korche adim

rosteaboglechea rukacher

sojeranche konn’nna

don otme

kiddkiddche aikotat

mhoje motint novean

ek zhuz suru zata

aker nat‍l’lem zhuz!

melvin roddrigos

zulai 31, 2002

somyukt orob emiretant melvin roddrigos kaim pondra vorsam rabito korn asol’lo. Taka thoinchem razoki-i mhonneam, xek‍ddomachem razoki borem kollit asa.  Bharot, pakistan, ameriko, ruxia, inglendd toxem her raxttranchea probhavan emiret gamv koso choddpoddun asa mholl’llevixim tanne boroyil’li kovita `remveche konn’ vacha:

remveche konn

he konn remveche

suke suke sutte sutte

ailo varo, chuklo tharo

suru zale attevitte

ek konn ontrollacher

ek konn dhortekondda

ek konn doreavorlant

konn dhamvta mellonk mindda

pausa bhijlo vota suklo

lisamv azun xiklona

ektaranchye mellint kedim

mayamogan tthiklona

ameriki varem zalear

gir‍gir girgiraita

khoinchean ubchem khoinchean poddchem

khinnakhinnak thorthoraita

teayi hoveant astam uzo

dusman rai sudhamacho

matear moche sojeranche

khimam kortat tancho bhezo

brittonachem varem zalear

kalliz bhoron vomtalem

telathembe pillun pitam

dhortek portean xeuttale

inddiachem varem tor

‘onddor‍vold’ korkore

duxtta davidak lagon

aikonk poddtat purpure

ruxiachem varem marlear

kulo monnier urona

thanam dhonam konna monam

tharleakodde tharona

zori vhalltit vareaxiro

pakistani dhortecheo

mux-bhutt’tto-xorif ghoddeam

lalli rombtit mostecheo

he konn remveche

suke suke, ektte sutte

ailear varo, chukta tharo

burak poddtit onkitte

melvin roddrigos

epril 1, 2003

melvinan matr nhoi robortt fernanddis ani ayonddryu ddikunha tosolea kovimni soit ontoraxttri-i razoki gozali aplea kovitamni haddleat. Robortt fernanddisachi `hi kosli jik?’ kovita israyel-lebonan zhuz raulea uprant moronn paul’leank samuhik mornna somskar manddun haddol’lea sondorbhar udeun ailea:

akrek tori zhuz somplem

az mel’leank purcho dis

sorvamni mellon amchea nirjivo kuddink

lagim lagim lhan lhan feÇnddamni dhamplem

oliv ruka saullent sangata mellon

apalipa khellon khorchil’le te dis

zat kat lekinastam ekameka

songim vanttun jeul’le te dis gele soron

magda, moriyom’, monal, hobib

zoinab, zakkevo, zafor, lobib

amchi ixttagot itli-i khori ki

mornnantoi ami ek zaleamv

`dhulli thaun ayil’lim dhullik pattim’

agmentache char thembe muskorar poddtana

`la ilahi il’lol’la’ thodde udgartana

poixilean thaun ek bolladhik bobatt

kanar amchea poddot asli

`ami jikleamv, ami jikleamv’

amchea mornnant hanchi jik?

somzona, hi kosli jik?

ayonddryu ddikunhachi kovita ek israyel-palestin zhuzache patt‍bhumycher boroyil’li asa. Hozarom vorsam thaun loz dhampunk vaporol’lea ‘anzurachem pan’ rupokachem boll khinnan nas korche kovitecheo thoddeo volli oxeo asat:

gorz poddlem poilea monxank

loz dhampunk

anzurachem pan.

Kitlem dhampleari

portean portean ugtem zalem

patoll pinjkor zaunoch gelem

fasllon nisron visron gelem.

Az kosoli loz?

jinnich nagddi dhamptelem kitem

anzurachem pan?

korpotolem pan poilem

monis nimannem

monxakull somptana

mellchemna dhampunk

anzurachem pan!

melvin roddrigos aplea `busa’ kovitentlean somvsarantle mhaxokticho mukheli buxacher tir zokta. Teachea pustokak prostaun boroyil’lea punddolik naikan sangchebori buxamukhar xoronnagoti svikarun nachpeanchim to khebddam korta.  Ameriken choloyil’lea xoxonnachem, mar‍pettachem, akant‍vadachem vornnon korun kovi mhonnta, amerika amkam fottoita, naddta, piddta, kusoita karonn –

busa busa busa busa

ameriki busa

tanchelagim devo xida

sompork dourn asa

ek bhoyankrit pun vastou oxe torechem hem sot kovi progott korta. He kovitent fokot amerikechi muzor‍xahich progott zaina tor, devachea osthitvachoi proxn uprasta.

Amerikan opghanistanacher daddh ghal’lea sondorbhacher boroyil’li `noxibachi bhuk’ toxem amerikantlem empair bildding nas kel’lea patt‍bhumycher likh‍l’li `kosall‍l’lim buruzam’ kovitai melvinan likhleat.

Mhonntana amche kovi, fokot aplea gamva bhomvtim pasayo marun nant. Te goddi utrun, vomyom utrun somsar‍bhor bhomvun asat.  Tamnni tanchea kovitamni hatallchea vixoyank mer na zalea. Somsarachea kedea vhodd vyoktik‍y soval korunk te pattim soronant. Fokot bharotiyanchea kallzanche matr nhoi, somsarantlea horyeka nagorikanche hal taka kolltat.

Videxi kovi ani konkonni kovita:

vilson kottil ho torno kovi, udeto kovi. Prasancher to choddit boroina. Videxi kovink choddit to vachta. Tomill bhas to boro zanna zal’lean tantlem sahity, kovita to chodd vachun asa. Aplea kovitamni to xida, ugtem, bhirant nastam, loz nastam uloita. Vilson kottilochea ani echchem’ pernalachea kovitamni silvia plat, bodiler toxem pablo nerudda tosolea kovincho probhavo poddol’lo zhollkota. Echchem’machi ek kovita oxi:

silvia….

Vachun tuka silvia …

Sobd mhoje mone zale

morna mukar tujea mhoji

jinni ek mister zali

vachun tuka silvia …

Avaz mhoje stobd zale

jinnye mukar tujea mhoji

kovita ek soval zali

vachun tuka silvia …

Bhurgim mhojim onath zalim

kovite mukar tujea mhoji

mogaxir tutton geli

atam …

On‍vollki heayi gamvant

mornant tujea mister sodhtam

kovitent sovalachi zap

ani jinnyent mogachi xir

tuka mellonat‍l’li … ?

-echchem’, pernall

vilson kottilachi ek kovita aika ji silvia platacher boroyil’li:

silvia- tuka vachun

“hamvem jen’na asddeo voddleo

somsar sogllo moron poddlo”

adlea ttronkachem dar ugoddun

tillchi majvol’li tosvir,

kallea dhovea dolleamni legun

fulon yemvchem voddt

porne ddoirichea panam iddeant

pinzun dour‍l’lem potr,

utran utor goddxitam dischi

novea orthachi voll

hem pura… Pura sanddun

pois khoim‍gi yaxem bhogta

sopnnam poddonatlea gamvak

poddleari

yad uronatlea gamvak

piddest tujem kauyem vachun‍go

silvia, mhojea

simistrentlea eke vollik

jivo aila

kal ratim khottlear zodd‍l’lo

gupit voddnecho onbhog,

moddkor mezar hantulln dour‍l’lem

ordhem gichchil’lem pan

koxem likleari tripti mellonastam

mar‍l’li `eks’ kurhu,

tyai voir vomto nid‍l’lo

ordho vach‍l’lo buk

hem pura… Pura sanddun

pois khoim‍gi yaxem bhogta

kauyem udenatlea gamvak

udeleari

kovi buddonatlea gamvak

mornnacho tujea orth sodhun‍go

silvia, mhojea

kovitentle thodde sobd

pixe zaleat.

– vilson, kottil

(amerikachi inglix kouyitri silvia platacho uddas kaddun)

torne kovi mogacheo kovita boroitana tancho mog pallam romboyil’lo asona.  Vilson kottil tosolea eka vorgantlo nhoi. Itle torne prayer tacho mog bodilerache jinniethaun trann zoddta zalear he koviche taktechem thorum kitlem bolladhik tem zanna zauyet.  Konkonni potramni melvinachea, echchem’machea golleak fulam ghalchim soddun vilsonachea, erik sonsachea, dinexachea golleak ghalim zalear konkonni kovita veginch fultoli mhonncheak dubhavo na.

French kovi bodiler (1821-1867) poilo nouyo kovi.  `jinni ordhi urol’li sigrett’ mholl’llo to, jiel’lo ordhich jinn.  Tem-i xirap podd‍l’leborich.  Tea kallar kaveak ospoxtt zaun as‍l’lim vexea, sigrett, zugar hea sorv vyosonank koviteche altarir choddoyil’lo kovi to.  Hea somsarant devo asa tor fulanchea pormollant, vexeanche choncholontent ani zugar khellant -oxem veakhean dil’lolea tacho poilo kovita punzo `le flur du mal’ (yemkonddantlim fulam) bukak vimorxokamni ani sorkaran bharich virodh dakoun, taka sot’teanas kel’lo. Tachea probhavan vilsonan boroyil’li kovita vacheam:

biddiechea cheddvak

tujea palva sutank-go

pormoll biddie kholeancho

hat choroitana vonttar pett’ta –

tan uzo piemvchi

tuje randnnint fantem zollcheak

mhoje sontoten zhoroyil’leo

kaddiam-tokleo kitleo zatit!

bodilerache kulliecho-go hamv

bottam fapuddtana zhoddta gobor

lason veche jinniecho.

-vilson kottil

aichea konkonni kovitemni sanketikota dharall mapan zhollkota.  Echchem’machi `zonel’ kovita gheveam:

zonel

ghorchem zonel dara tedem

vhodd kaim noi, punn . . .

Darantlean polleunko zainatlem

zonelantlean mat polleuyet

darantlean yeunko zainatlean

zonelantlean bhitor rig‍yet

dar soireanchem , zonel choranchem

tor‍i darar chabkor sunnem

zonelar sobhit mazar

dar ghovachem

zonel premichem

dekun mista –

eka ghorak dar ek

zonelam mat sobar.

`zonel’ kovita az dexant vistarun yemvchea komuvadachea glamorachem dorxon dita. Hi kovita vachtana sadi bhogunk puro, punn hantum barikayen parkilear veglle orth mellttat. Hye kovitent yemvchem ghor amcho dex, bail hea dexachi porza. Dar oskot va nogonny zaun yemvchi sekular suvat tor zonel sumrgarun yemvcho komuvad. Hye kovitent yemvche her sonket ghovo ani premi kroman, osohaik sekular chintop ani onoitik mull‍bhut‍vadi sokteo. Chabkor sunnem, razoki paddteo je ghonktat mat ani sobhit mazar middia jem ang mat pisvaita.  Hea patt‍bhumycher hi ek sanketik kovita.

Melvin roddrigosan, ayonttoni barkuran‍y zaiteo sanketik kovita boroileat.

Ayonttoni barkur toxem dinex koreyachea koviteche vixoi soit videxi asat.  Ayonttoni inglenddachea vosont kallavixim boroita zaleari amchea konkonni vachpeak ti somzozai mhonnun dharall gamvchim rupokam vaporta.  Tachi `rannyechea gamvant’ dharall rupokamni bhorlea zal’lean ek videxi vixoi somzunk solis zata.

Rannyechea gamvant…

Rannyechea gamvant

votak‍ch kott’tti lagta.

Panam rukak sanddtat,

lok thonddak khenddtat.

Himv haddam khata.

Varea lharank

korea marank

dhorti dhousatt zata.

Kati suktat,

pranni thoktat.

Jinni thambta.

Ani..

Jen’nam bhumi rudan

mollba poreant pauta…

Sureo porot tillta.

Borof himv zata

himv dhumvri zata…

Dhumvri dhovo zata

dhovo mayag zata..

Sureachea eka haxeak

bhumichea eka hixareak

rakon as‍l’leaborim

vosont yeta.

Ani oblle…

Fultat….

DdeafeÇddil ani ttulip,

ddoisi ani lili,

lamba lamb…

Gamvan gamv…

Ghantt mar‍l’la tokxonn

bhair poddchea bhurgeamborim

raxi raxi

hari hari

hollduvim ani tambddim,

nillxim ani rogtamboll…

Festantlea lokaborim,

prayechea choliam’mborim.

Ani rannye bhurgim-

gorim ani kallim,

nitoll toxim mhellim:

votant khelltat,

votant lolltat,

vot‍ch gilltat…

Bhikarean

xit bhokayil’leaborim.

Vosontachea thoddeach disamni

sogllem vors‍ch jietat…!

-ayonttoni, barkur

noyif rosteachea gol’leamni…

Noyif rosteachea gol’leagol’leamni

tea onddorgroundd choronddeamni

doni dolle ugddon polleya…

Sobharanchim sobhar sobhit sopnnam

auratoxim vhallon asat

rogta vasan, dhouxa rongan!

ratinchea bara voranchea

xohorachea ujvaddant‍yi thodde

suxikxit kalloki konxe…

Hea konxeamni thoddoso kostall

disona-titloi nitoll, niskoll!

hangasor rongall ttai, khoddokk istrechim

zorddano xorttam, rinkol fri jinsam

lettestt feaxonachim solvar khomizam

mharog movall letteksam

oxikpi, suxikpi, zat-kat,

ochinnoiottichittoinnothicho bedh-bhavo sodd‍l’lim

chiksam-

bhair-bhitor, bhair-bhitor

yetat-votat, yetat-votat.

Dis-rat ovirot

vhallchea vhalleamni

sopnnam thoddixim-

il’lixim porgamvant, thoddixim ghorant…

Tim hangachea rongall ratinchea festa-santent

konnache motik yetat?

fokot lotta khetticho, lukka-chhuppicho

aur zaun vhalltat!

asat sopnnam hozar tori

healozon diveachea

thouzoûndd vattsachea ujvaddak‍y sopnnam sampddonant,

somzonant.

Kosoli sokot hi-

kosoleayi monxacho ekant topos moddun

unch xikhorak paumvchi?

kosoleayi mukhomollamni

sorv sobhit-

anz‍bhoddvo mat

kiteak dista?

soglleanchim sopnnam kallokant dhampleant;

konxa lipleant!

rogtache thembech-

kednam pez na tori tez aur zatat

thoddoso gham’ misllon, ghomasan nom-i zaun

vhalltat ….

Sovai zaleant udkam,

souyer poddleant nakam!

hangasor kaide, kanunam, povitr pustokam

sogllim heach aurant vhallon votat

sangata

zhorichea udkant zolmon jiemvchea

poixilea pileanchi-i

faleanchim sopnnam

vell vibhaddinastam

minuttamni

munisipalittichea paipamni

nopomyinch, nanch zatat!

– dinex koreya, pernal

melvin roddrigos, echchem’ pernal, vilson kottil, ayonttoni barkur, robortt fernanddis, dinex koreya – hankam vachlea magir ek gozal nokhkhi zata. He kovi konkonnin boromvche ontorraxttri-i kovi. Tanche vixoi sogllea vixvak vistarleat.  Te adhunik kovita boroitat dekun kovitemni asyet zal’lem songit tamnni sompurn ritin tiroskar kelam sangunk zaina.

Melvin roddrigosache `vatt’ kovitecheo poilencheo volli gheveam:

hi matt / poddol’li vatt / patt korn / satt suman sorle

hangasor fokot novo utram asat. Hea novo utranchi manddaull polleya. `matt’ `vatt’ `patt’ `satt’ – hea chear utramni svor samy asa matr nhoi `onty onupras’ asa. Titlench nhoi `satt suman sorle’ mhonntana hangasor onupras zhollkota. Pras nastanam-i, adhunik fri vorsachi kovita aikotana kanank songit koxem lagta mhonncheak hi kovita gouai.

Kornattokantli somokallin konkonni kovita koxi poile pauttim adhunik kaveachea pamvddeantlean utrun asa mholl’llevixim hamvem vivor dilo. Itlem sangtana adhunik koviteche thodde sonkoxtt sangeam oxem bhogta:

kovitek tiche itleakoch soddizai; tichevixim choddit chintunk nozo mhonnun chintlearoi vicharount monxank tichevixim chintinastam ravunk zaina – tem-i ami jieun aschea aichea yugant.  Kovitentli vost lokajivitak lagim zaizai ani kovitechi bhas lokamni ulomvche bhaxek lagim asozai mhonnun adhunik kovita axel’li.  Itlem asunoi adhunik kovita lok kiteak vachina.  Vachun apnnachi korn ghena.  Adhunik kovita hea donoi ritimni lokajivitak lagim asa tori, lokak osoleo kovita orth zainant mhonnun adim thaun aikunk mellcho akxep. Adhunik kovitechi orthohinota, bhavo xunyota ani klixttota nivarunk zaitea kovimni sorvank orth zamvchea bori orth bhorunk, bhognnalokak pattim vhorunk, pras loi ani sadim rupokam haddun preton kel’lem asa.  Zalear lokak lagim zamvchea proitnant loka thaun pois zal’li adhunik kovita portean loka lagim pamvchim lokxonnam disonant.  Az chuttkulam, hoiku tosoleo kovita khinnak lokak monoronzon ditat zaunko puro.  Osolea kovitemvorvim gombhir kovita vachunk aiche kovi pattim sortat.  Bouxa kall gel’lebori boromvchem-i te rauytit.

(hea uponeasant lekhok manest melvin roddrigosan vaporil’li borparit‍ch ami samball’llea–sompadok, “omor konkonni” xonnmasik)

Leave a Comment

Your email address will not be published.

You may also like

Latest Posts